Aké tri vrstvy tvorí koža stavovcov?
Pokožka, zamša a podkožné tukové/väzivové tkanivo
Z čoho je tvorená kostra stavovcov?
Z kostí.
Aká je hlavná úloha tráviacej sústavy?
Prijímať a spracúvať potravu, získavať z nej dôležité látky a energiu a odstraňovať nestrávené zvyšky.
Ktorá skupina stavovcov má perie?
Vtáky.
Ako sa nazýva zvliekavanie peria u vtákov?
Pŕchnutie.
Aký typ kože majú obojživelníky a na čo im pomáha?
Hladkú a vlhkú kožu, ktorá umožňuje aj kožné dýchanie.
Aké dve hlavné časti tvorí oporná sústava?
Osová kostra a kostra končatín.
Ktorá časť tenkého čreva nasleduje bezprostredne po žalúdku?
Dvanástnik.
Ktoré stavovce majú kloaku?
Obojživelníky, plazy a vtáky.
Ako sa nazýva výmena srsti u cicavcov?
Pĺznutie.
Aký je rozdiel medzi srsťou cicavcov a perím vtákov z hľadiska tepelnej izolácie?
Obe slúžia na tepelnú izoláciu; cicavce majú srsť a vtáky perie
Aké svaly poznáme podľa stavby a funkcie?
Kostrové/priečne pruhované, hladké a srdcové.
Aký špecifický orgán majú vtáky namiesto jedného jednoduchého žalúdka?
Majú žľaznatý a svalnatý žalúdok.
Ktoré stavovce majú plutvy a ktoré majú krídla?
Ryby majú plutvy, vtáky krídla.
Ktoré dve skupiny cicavcov sa rozlišujú podľa počtu prstov?
nepárnokopytníky a párnokopytníky
Prečo majú vodné vtáky mastné perie?
Aby bolo perie nepremokavé a lepšie chránilo telo pred vodou.
Prečo majú vtáky dlhé duté kosti a čo súvisí s pohybom ich krídel?
Duté kosti znižujú hmotnosť tela; na hrudnej kosti je hrebeň, na ktorý sa upínajú letové svaly.
Prečo majú semenožravé vtáky v svalnatom žalúdku drobné kamienky?
Pomáhajú mechanicky rozomieľať potravu.
Prečo majú hlodavce inak prispôsobený chrup ako mäsožravce?
Hlodavce majú neustále dorastajúce rezáky, zatiaľ čo mäsožravce majú silné očné zuby a stoličky prispôsobené ich potrave.
Prečo sa obojživelníky pri pohybe vo vode a na súši spoliehajú na odlišné prispôsobenia končatín?
Zadné končatiny im pomáhajú pri skákaní a plávacie blany medzi prstami pri plávaní.
Predstav si dva stavovce: prvý má suchú kožu so šupinami, druhý hladkú vlhkú kožu a využíva ju aj na dýchanie. Ktorý z nich je lepšie prispôsobený životu na súši a ktorý k životu vo vlhkom prostredí? Vysvetli podľa vlastností kože.
Prvý je lepšie prispôsobený životu na súši, pretože suchá koža so šupinami chráni pred vysychaním.
Druhý je lepšie prispôsobený vlhkému prostrediu, pretože jeho vlhká koža umožňuje kožné dýchanie.
Porovnaj rybu a vtáka: obaja sa pohybujú vo svojom prostredí pomocou končatinových štruktúr. Aký je zásadný rozdiel v tom, ktoré štruktúry používajú na pohyb a ako je ich telo na tento pohyb prispôsobené?
Ryba používa plutvy – párové aj nepárové. Vták má predné končatiny premenené na krídla, aerodynamické telo, dlhé duté kosti a kýl s letovými svalmi.
Prečo je pre bylinožravého prežúvavca výhodné mať zložený žalúdok zo štyroch častí? Uveď jeho časti a spoj ich s trávením rastlinnej potravy.
Umožňuje efektívnejšie spracovanie rastlinnej potravy. Časti sú bachor, čepiec, kniha a slez.
Stavovec má suchú kožu, pohybuje sa prevažne plazením a potravu prehĺta vcelku. Do ktorej skupiny najpravdepodobnejšie patrí a ktoré tri vlastnosti to podporujú?
Plaz – má suchú kožu so šupinami, pohybuje sa plazením a plazy potravu často prehĺtajú vcelku.
Urči živočícha: má dve časti žalúdka, jeho predné končatiny sú premenené na krídla, má duté kosti a na hrudnej kosti kýl. Ktoré znaky spolu umožňujú jeho spôsob pohybu a zároveň trávenie potravy?
Vták. Krídla, duté kosti, aerodynamické telo a kýl súvisia s letom; žľaznatý a svalnatý žalúdok zabezpečujú trávenie potravy.