Ktorá planéta je 5 od Slnka?
Jupiter
Ako sa volá naša galaxia?
Mliečna Dráha
Ako sa volá vesmírna stanica na orbite?
ISS (International space station)
Ako sa volá čierna diera?
Sagitarius A alebo Ton 618
čo je to vákum?
Vzduchoprázdno
Ktorá planéta bola vylúčená resp. nedefinovateľná ako planéta v roku 2006?
Pluto
Kto bol prvý muž vo vesmíre?
Juri Gagarin
Kde sa nachádzajú čierne diery?
všade :/
(dôvod Nemáme technológiu ktorá by ich vedela presne zachytiť keďže čierne diery pohlcujú 100% svetla)
Koľko planét má naša slnečná sústava?
8
Ktorá planéta ma označenie ako červená planéta?
Mars
Podľa čoho dostala mliečna dráha svoj názov?
Jej názov Mliečna cesta je preklad z latinského Via Lactea, čo je preklad gréckeho Γαλαξίας (Galaxias). Názov odkazuje na bledý pás svetla vytvoreného početnými vzdialenými hviezdami vzdialenejších galaktických ramien, ktoré vidíme zo Zeme.
Kto bol prvý muž na mesiaci?
Niel Armstrong
Ktorá čierna diera je v strede našej galaxie?
Sagitarius A
Ako sa volal prví pes vo vesmíre?
LAJKA
Koľko mesiacov má Mars?
2
Koľko hviezd je v mliečnej dráhe?
(miliardy)
200-400 miliárd
Ako sa volá hviezdy ďalekohľad?
James Webb alebo Hubbel
Ako sa volá najväčšia čierna diera akú sme zatiaľ objavili?
TON 618
Čo je to neutrónová hviezda?
Neutrónová hviezda je veľmi hustý pozostatok masívnej hviezdy, ktorá prešla explozívnym koncom svojho života v supernove. Vzniká, keď hmotnosť jadra hviezdy je dostatočne veľká na to, aby sa po explózii stlačila do extrémne hustej formy, kde sa atómové častice rozpadnú a elektróny sa spoja s protónmi, čím vznikajú neutróny. Tento proces vytvára veľmi malé, ale neuveriteľne husté teleso – neutrónovú hviezdu, ktorá má priemer len asi 10–20 kilometrov, ale hmotnosť väčšiu ako naše Slnko.
Merkúr
Aká stará je mliečna dráha?
13,2 miliardy rokov
Voyager 1 a 2
Ako sa volá najväčšia hypotetická čierna diera akú sme "objavili"?
Pheonix A
Aký je najpravdepodobnejší koniec vesmíru?
Veľký chlad (Big Freeze)
Tento scenár je v súčasnosti považovaný za najpravdepodobnejší. Ak bude expanzia vesmíru pokračovať navždy, galaxie sa od seba postupne vzdialia tak, že svetlo z iných galaxií prestane byť viditeľné. Vo vesmíre sa nebude tvoriť nová hmota, hviezdy postupne vyhoria a zostanú len chladné objekty ako čierne diery a neutrónové hviezdy. Teplota vesmíru by postupne klesala k absolútnej nule, čo by viedlo k „zamrznutiu“ vesmíru – koncu všetkej aktivity.
Veľké roztrhnutie (Big Rip)
Tento scenár je možný, ak by tmavá energia spôsobovala nielen zrýchľovanie expanzie, ale by sa zároveň zvyšovala jej sila. Ak by sa sila tmavej energie stále zväčšovala, gravitácia a iné sily by nakoniec neboli schopné udržať hmotu pohromade. Najskôr by sa roztrhli galaxie, potom hviezdy a planéty, a nakoniec aj samotné atómy. Tento scenár by bol rýchly a drastický, pričom by znamenal úplné „roztrhnutie“ vesmíru na jednotlivé častice.
Veľký kolaps (Big Crunch)
Tento scenár by nastal, ak by gravitačná sila temnej hmoty a hmoty vo vesmíre prevážila expanznú silu. V takom prípade by sa expanzia vesmíru spomalila, zastavila a vesmír by začal opäť zmršťovať. Nakoniec by sa všetka hmota a energia stiahli do veľmi hustého bodu, podobného singularite, z ktorej vesmír pôvodne vznikol pri Veľkom tresku.
Veľký odraz (Big Bounce)
Táto hypotéza je alternatívna k „Veľkému kolapsu“ a predpokladá, že ak by vesmír skolaboval do singularity, mohol by potom explodovať v novej fáze expanzie, podobnej Veľkému tresku. Tento cyklický model by znamenal, že vesmír by sa opakovane rozpínal a zmršťoval.
Súčasné pozorovania naznačujú, že najpravdepodobnejší scenár je Veľký chlad, keďže expanzia vesmíru sa zrýchľuje a tmavá energia dominuje nad gravitáciou.